Nebol najlepší nápad odkladať napísanie druhého dielu o výlete na chatu takto dlho, ale popri brigáde som si nenašiel čas. Náš príbeh pokračuje po sobotnom večeri, kedy sme odohrali ešte niekoľko napínavých a nekončených šachových partií, hlavne proti Fudžovi.
V nedeľu ráno sa Dano s Fudžom rozhodli ísť domov. Stopom. Pokúšali sme sa ich prehovoriť, aby zostali do pondelka, ale tvrdohlavo odišli. V Brezne stopovali približne 2 hodiny, potom sa zo Slovenskej Ľupče dostali do Banskej Bystrice a ďalej už cestovali SAD.
My zvyšní sme sa vydali na výlet do Čierneho Balogu. Z námestia nám šiel bus až o polhodinu, tak sme si sadli do kaviarne Lavazza. Kopček zmrzliny tu stojí iba 5 Sk. Po malom osviežení sme odišli do Balogu. Autobus má zastávku hneď pri Čierno Hronskej železničke.
Rozhodli sme sa ísť na vláčik do Vydrova. Nachádza sa tam lesnícky skanzen. Je vytvorený ako náučný chodník, popri ktorom sú naištalované drevené sochy medveďov a drevorubačov, rôzne typy menších drevorubačských prístreškov a chatŕč alebo rakúska lanovka na drevo STEYR KSK 16. Po náučnom chodníku sme sa vydali opačnou cestou, pretože vstup nemajú najlepšie označený. Pri stánku s lístkami do skanzenu nie je jasné, že 30,– vstup je na celý náučný chodník a nie len na lúku s drevenými umeleckými sochami nachádzajúcu sa hneď za stánkom. Mapa cesty je totiž umiestnená až za vchodom, čiže najprv musíte zaplatiť, aby ste sa dozvedeli, čo vlastne dostanete. Ceny v bufete sú veľmi dobré: langoš/hot dog 15 Sk, syr+kečup 12 Sk, veľká kofola alebo pivo 20 Sk. Veľmi pekné prostredie, naučný chodník v skanzene Vydrovo, ČHZ a dobré ceny robia toto miesto vynikajúcim pre rodinné dovolenky s menšími deťmi.
V Brezne nás už čakali Tomáš s Mirkou. Po chvíľe hľadania sa na autobusovej stanici sme sa konečne stretli a šli späť na chatu. Doniesli so sebou i strašne veľa zásob z ktorých sme si spravili vynikajúcu večeru s perfektnou vôňou.
V pondelok naobed sme sa rozlúčili s Tomášovcami, zbalili si veci, poupratovali chatu, dorazili posledné zvyšky jedla a odišli na autobus. Mali sme mať hodinový predstih na stanici, aby sme mali šancu nájsť ďalších 3 ľudí cestujúcich do Bratislavy a dostali tak 50% zľavu. Autobus však vynechal, ísť pešo zo Zadných Hálan až na Brezniansku stanicu by sme nestihli a žiadne auto nám nechcelo stopnúť. Našťastie ďalší autobus došiel a šiel priamo na stanicu. Rýchlo sme kúpili lístky aj s miestenkami a čakali na vlak.
Vďaka miestenkovému príplatku sme mali celé kupé len pre seba, sedadlá sa dali rozložiť a celú cestu sme tak mohli byť perfektne vyvalený a užívať si cestu domov.
Týmto sa rozprávanie o výlete na chate končí. Ak ste nečítali prvý diel, tak si ho prečítajte.