Validácia v prehliadači vyžaduje knižnice MicrosoftAjax.js a MicrosoftMvcValidation.js. Skripty si automaticky zistia, či na stránke sú nejaké validačné pravidlá a tie použijú. Aby sme nemuseli tieto pravidlá písať ručne, ASP.NET MVC má jednoduchý spôsob, ako ich vygenerovať: HtmlHelper.EnableClientValidation(). Keď je na stránke zapnutá validácia na strane klienta, pre každý formulár sa vygenerujú pravidlá pre tie položky, pre ktoré ste zavolali funkciu HtmlHelper.ValidationMessageFor(). Nedochádza teda ku validácii celého objektu, ale iba tých vlastností, ktoré môžu byť na stránke upravované (napríklad pri editácii objektu sa nemusí dať meniť jeho názov – keďže pre takéto pole nezavoláte HtmlHelper.EditorFor() a ani HtmlHelper.ValidationMessageFor(), nebude validácia chybne hlásiť, že žiaden názov nebol vyplnený).

Trieda označená validačnými atribútmi vyzerá takto:

public class Comment
{
    [Required]
    [StringLength(40, MinimumLength = 5, ErrorMessage = "Meno musí mať 5 až 40 znakov.")]
    public string Name { get; set; }

    [Required(ErrorMessage = "Zadajte váš e-mail.")]
    [RegularExpression(@"^\w+@[a-zA-Z_]+?\.[a-zA-Z]{2,3}$", ErrorMessage = "Zadali ste nesprávny e-mail.")]
    public string Email { get; set; }

    [Required]
    [StringLength(140, MinimumLength = 5, ErrorMessage = "Správa musí mať 5 až 140 znakov.")]
    public string Text { get; set; }
}

Kód, ktorý zobrazí formulár môže byť takýto:

<%@ Page Language="C#" Inherits="System.Web.Mvc.ViewPage<MvcApplication1.Models.Comment>" %>
...
<% Html.EnableClientValidation(); %>
<% using (Html.BeginForm()) {%>

<fieldset>
    <legend>Fields</legend>

    <%= Html.EditorForModel() %>

    <p>
        <input type="submit" value="Create" />
    </p>
</fieldset>

<% } %>

Výsledné JSON pravidlá si môžete pozrieť na adrese http://codepaste.net/7jvdtv.

Oveľa bohatšiu podporu pre validovanie formulárov má jQuery Validation plugin. ASP.NET MVC nemá na serverovej strane žiadnu podporu pre túto formu validácie, avšak priamo MVC Futures obsahuje knižnicu MicrosoftMvcJQueryValidation.js ktorá validačné pravidlá MVC frameworku premení na formát podporovaný v jQuery. V tomto prípade nie je potrebné používať MicrosoftMvcValidation.js súbor.

Pri validácii v ASP.NET MVC 2 RC2 môžete naraziť na problém so StringLengthAttribute a jeho MinimumLength vlastnosťou. Pretože táto bola pridaná v .NET 4.0 a MVC podporuje aj .NET 3.5, tak sa generuje pravidlo, ktoré neobsahuje MinimumLength hodnotu. Na serveri teda dôjde k plnej validácii, na klientovi iba čiastočnej. Toto je možné obísť použitím regulérnych výrazov, ale napísaním si vlastnej StringLengthAttributeAdapter triedy. (Je otázne, či táto chyba bude odstránená v release verzii.)

Pozrite si výsledný formulár s validáciou.

PS: Regulérny výraz na e-mailovú adresu som prevzal z RegExLib.com.

Všetko čo potrebujeme určiť je použitá verzia frameworku a nastaviť IIS, aby používal ASP.NET moduly.

<configuration>
  <system.web>
    <compilation debug="true" targetFramework="4.0" />
  </system.web>

  <system.webServer>
    <modules runAllManagedModulesForAllRequests="true" />
  </system.webServer>
</configuration>

Druhou novinkou je správa rôznych konfigurácii web aplikácie priamo v projekte. Doteraz bol v projekte jeden Web.config súbor, ktorý sa používal hlavne počas vývoja a pri nasadení aplikácie do produkčného prostredia bolo potrebné vytvoriť iný konfiguračný súbor a ten udržiavať samostatne. Problém bol aj s verziovaním nastavení ktoré mal každý vývojar iné. Teraz máme k dispozícii transformačné konfiguračné súbory.

Visual Studio v nových projektoch vytvorí základný Web.config súbor a k nemu dve ďalšie verzie: Web.Debug.config a Web.Release.config. Základný konfiguračný súbor sa použivá rovnako ako doteraz – nastavíte v ňom všetko potrebné pre beh webovej aplikácie. Nové Debug a Release konfiguračné súbor slúžia na popísanie zmien v ladiacej a produkčnej verzii. Ich syntax je presne taká istá ako v normálnych Web.config súboroch. Používajú však XML-Document-Transform rozšírenie, čo sú špeciálne XML atribúty, ktoré určujú, ako budú zmeny aplikované.

Transformácie XML dokumentu umožňujú pridať či odstrániť určité XML elementy a atribúty, nahradiť celý XML element úplne novým elementom, ale aj využiť XPath výrazy na definovanie podmienok, za akých má dôjsť z aplikovaniu zmi­en.

Typicky je teda v Release verzii odstránený debug="" atribút a nastavený connection string na produkčnú databázu:

<configuration xmlns:xdt="http://schemas.microsoft.com/XML-Document-Transform">
  <connectionStrings>
  <add name="MyDB"
    connectionString="Data Source=ReleaseSQLServer;Initial Catalog=MyReleaseDB;Integrated Security=True"
    xdt:Transform="SetAttributes" xdt:Locator="Match(name)"/>
  </connectionStrings>
  <system.web>
    <compilation xdt:Transform="RemoveAttributes(debug)" />
  </system.web>
</configuration>

Tento rok boli DevDays za poplatok 20?, tomu som sa však vyhodil ako ašpirant na Microsoft Student Partner program :) Obed bol super, trochu málo miesta na jedenie pre tak veľa účastníkov (v podstate sa šlo na dva krát do jedálne) a poddimenzovaný počet záchodov (3 pisoáre + 3 kabínky pre 300 ľudí). Organizácia v pohode, pekné hostesky a ešte Xboxy s obrovskými obrazovkami na hranie, ktoré však nevyzerali že prilákali veľa ludí.

Celkovo to bola fajn akcia, mám prehľad o nových funkciách a ako si zjednoduším prácu – napr. s Call Hierarchy (ako vystrihnutým z Eclipse), s novými refaktorovacími funkciami a inými fíčurkami.

Druhá moja požiadavka bola môžnosť upraviť si výstup tak, aby pripomínal nový MSDN Lightweight štýl – ten fialový branding MSDN knižnice. HelpStudio Lite umožňuje vytvoriť si vlastné šablóny a štýlovanie pre HTML stránky, ale aj podporné súbory pre MSHelp (index dokumentov, navigácia, atď.). Šablóny sú obyčajné HTML súbory s vloženými špeciálnymi značkami označujúci miesta, kde sa majú vložiť údaje z dokumentácie. Samotné dáta sú uložené v HelpStudio projekte – .hsp – čo je XML súbor obsahujúci celú vytvorenú dokumentáciu.

<!--DXMETADATA start type="Stylesheets" --><!--DXMETADATA end-->
<!--DXMETADATA start type="ProjectTitle" -->Project Title<!--DXMETADATA end -->

Šablóny sa v pohode dajú upravovať v editore ktorý je súčasťou HelpStudia. Ja som však využil Dreamweaver, lebo sa v ňom oveľa ľahšie čistil kód a robili štýly.

Nevýhoda Lite verzie je nutnosť výstupu iba do MSHelp 2.x verzie. HS 3 vie spraviť aj HTML výstup. Je to však také krkolomné: treba vypnúť zmazanie vygenerovaných HTML súborov. Balíčky MSHelp totiž obsahujú HTML dokumenty a HS v prvej časti kompilácie vygeneruje HTML obsah a ten v druhej fáze spojí do balíčka .HxS. S prechodom na HS 3 prišli aj trošku problémy: najprv nedokázal rozpoznať moju šablónu, pretože config.xml súbor obsahoval starú definíciu šablóny a HelpStudio ju nevie automaticky prekonvertovať. Druhý problém bol podobný. Definícia tzv. HTML Scraps je síce stále uložená v .txt súbore ale z textovej definície prešli na nový XML formát a síce šablóny fungovali s pôvodnou verziu, niektoré premenné generovali len tak rôzne XML fragmenty do HTML kódu.

Samotnú šablónu som uverejnil na Google Code hostingu ako hs3msdn2010tem­plate projekt pod BSD licenciou. Ako verziovací systém som zvolil Mercurial, pretože si myslím že umožní prípadným používateľom tejto šablóny oveľa jednoduchšie lokálne verziovanie kódu. Stačí si stiahnuť binárky a zadať tento príkaz na „naklonovanie“ zdrojákov:

hg clone https://hs3msdn2010template.googlecode.com/hg/ hs3msdn2010template

Síce HelpStudio Lite a 3 má veľkú výhodu vo vizuálnej editácie dokumentácie, slušné HTML editory, kontrolu pravopisu, rôzne podporné nástroje a jednoduché rozhranie, má aj veľa nevýhod a problémov: nezdokumentované šablóny, kompilácia je nechutne pomalá, občas padne a predávajú ho za nekresťanských cca 350? za 1 licenciu. Preto teraz študujem možnosti projektov Sandcastle a DocProject. Ale o nich nabudúce.

DreamSpark is simple; it's all about giving students Microsoft professional-level developer and designer tools at no charge so you can chase your dreams and create the next big breakthrough in technology – or just get a head start on your career.

Pevne verím že EZKO nebude nepodarok a prístup administrátorov do systému bude vyriešený tak, že síce budú mať možnosť riešiť problémy v ňom, ale v žiadnom prípade nebudú môcť pristupovať k údajom o pacientoch.

netsh>interface
netsh interface>set interface ?
...
Examples:
      set interface name="Local Area Connection" newname="Connection 1"

netsh interface>set int name="Local Area Connection" newname="Contoso LAN"
An interface with this name is not registered with the router.

netsh>

Dosť nečakaná chyba An interface with this name is not registered with the router. prekazila moje plány na zmenu názvu tak som radšej rýchlo prešiel na nastavovanie IPv6 adries, aby som sa nezdržoval v takúto neskorú hodinu.

netsh interface ipv6>set add "Local Area Connection" fd00::2/64
The requested operation requires elevation (Run as administrator).

Príčina chyby bola hneď jasná: nie som administrátor a Windows 7. Pred chvíľou som nastavoval IPv6 adresu na Windows 2008 R2 Serveri kde tento príkaz zbehol v pohode. User Account Control je po nainštalovaní Windowsu zapnuté pre všetkých administrátorov okrem štandardného konta Administrator. Je tu ale rozdiel medzi serverovým a klientským Windowsom:

• Serverový OS: počas inštalácie nastavíte heslo a prihlasujete sa pod Administrator
• Klientský OS: počas inštalácie zadáte názov konta a heslo a prihlasujete sa pod ním

Príkazový riadok som samozrejme zabudol spustiť s administrátor­skými právami a bohužial vo Windowse normálne nie je príkaz sudo :( Spustenie novéhopríkazového riadku s riadnymi právami umožnilo používať netsh na konfiguráciu Windowsu a zmena mena adaptéru zbehla v pohode. Škoda len, že niekto v MS si nedal tú námahu naprogramovať do všetkých častí netshu, ktoré upravujú systém, kontrolu práv.

Microsoft Student Partner program spojuje nejchytřejší a nejvíce inovativní studenty zabývající se vývojem aplikací a technologiem z univerzit na celém světě.

Upgradoval som dnes Wordpress a som zabudol napísať že zo mňa bude Student Partner :). Bol to trochu boj dohodnúť si stretnutie s Romanom Russevom, ale nakoniec sa nám podarilo dohodnúť sa na meetingu. Požiadavku na znalosť MS technológií som vďaka MCPD v pohode splnil a teraz ma čaká len podpísanie pár formulárov budúci týždeň.

MSP je určený pre denných študentov informatiky na vysokej škole akreditovanej Ministerstvom školstva. Záujemca by mal mať záľubu v technológiách a zdieľať svoje vedomosti v rámci školy či komunity. Bude usporiadavať niekoľko seminárov na škole, alebo písať články, robiť na Hand on Laboch alebo sa môže zúčastniť ImageCup súťaže.

Za tieto aktivity má partner veľmi zaujímavé benefity:

• 1 licenciu MSDN Premium počas doby trvania MSP titulu (v hodnote $2 500 (US cenník) alebo 2 900€ (SR cenník)),
• preplatenie účasti na konferencii Microsoft TechEd (vstupné je 2 195€),
• možnosť zapojiť sa do programu výmeny študentov a ísť na leto pracovať do Redmondu,
• získa vouchery na certifikačné skúšky.

Cez MSP stránku som sa dostal na Dalibora Kačmára, pretože slovensko/česká sekcia stránky trošku blbne, ten ma odporučil na slovenského Developers Evangelistu Romana Russeva a potom už stačilo trochu vytrvalosti aby sme sa stretli. V konečnom dôsledku tá námaha bude celkom pekne odmenená.

Seminár na pôde univerzity bol prekvapivo preplnený. Začiatok sa mierne odložil, kým sa spravila prezenčka a rozdali reklamné materiály s knižkou Základy paralelného programovania v C# 3.0 a 120 dňovou verziou Windows Server 2008 R2 x64. S polhodinovým meškaním otvoril seminár Roman Russev informáciami o programoch DreamSpark, BizSpark a WebsiteSpark. Jo a ešte MSDN AA.

Hneď po marketingu sa pán Hanák vrhol do paradigmy paralelného programovania. A ako sa do neho ponáral hlbšie, postupne začali odchádzať prví študenti. O nedlho nastal najväčší exodus poslucháčov, v ktorom bohužial odišli študentky ekonómie a už sa dalo pozerať iba na prezentáciu o POOP. Po približne hodine do vzdalo aj niekoľko programátorov, s Romanom sme vydržali asi dve hodinky.

Bohužial sa tento seminár neniesol v „Kubovčíkovom“ duchu: trochu teórie s marketingom a demá, demá, demá, ale šlo skôr o vysokoškolskú prednášku teoretickej informatiky aplikovanej na paralelné programovanie. Spojenia ako „empiricky inferované vzťahy“ mi moc nehovoria, skôr som za „Tu je classa, hodím sem jeden, druhý thread a fičím“. Enormné množstvo teórie bez ukážok, ako vôbec v tom C# sa dá niečo paralelné spraviť (malý hint z praxe: použiť MTAThreadAttri­bute je dobrý začiatok).

Možno praktické ukážky došli po prestávke. Ťažko povedať. To už sme s Romanom fičali na obed. Teoretických znalostí tam bolo strašne veľa. Akademický výklad hádam nemal chybu. Lenže bol natoľko odborný, že som si zo seminára odniesol iba reklamné materiály. I keď podľa mňa by sa celé dve hodiny dali zhrnúť do „Viacero vlákien môžeme efektívne spušťať na viacjadrových procesoroch a prepísanie komlpetnej aplikácie do paralelného kódu nie je najlepšie riešenie. Väčší výkon získame ak paralelizujeme iba časti programu u ktorých to je výhodné.“