Izsak’s Weblog

Najlepší webový vyhľadávač Google vydal konečne po dlhom čase 2. verziu svojho programu pre vyhľadávanie na vlastnom počítači, ktorá je kompatibilná s antivírusom NOD 32 v2.

Google Desktop predstavuje najrýchlejšie a najpresnejšie vyhľadávanie obsahu vo vašom PC. Okrem indexovania súborov na disku, e-mailových správ z klientov Outlook a Outlook Express, dokumentov Word, Excel, PDF a iných, podporuje GD pomocou plug-inov aj indexovanie správ v Mirande a iných typov dokumentov.

Vďaka instatnému vyhľadávaniu sa vám zobrazia výsledky už po napísaní prvých pár písmen hľadaného výrazu.

Zaujímavé fíčury (features):

• Po chvíli indexovania (60 000 IM správ) sa objaví nový odkaz vedľa vyhľadávacieho boxu: Browse Timeline. Slúži na zobrazenie índexovaných položiek podľa dátumu.
• Integrácia: všetko je na jednom mieste: vyhľadávanie na disku, mailov v Gmail-i, správ z IM Miranda, webová história a tzv. WebClips (Atom zdroje).
• Konverzácie aj v Outlook-u a IM správach: GD dokáže zistiť, ktoré e-mailové správy spolu súvisia a dokáže ich zobraziť ako konverzáciu podobne, ako to robí Gmail. Aj IM správy zoskupuje do konverzácií – za 2 konverzácie sa považujú správy napísané s rozdielom viac ako 5 minút.
  

Čo mi chýba: Integrácia s Google Personal Homepage, zobrazovanie dátumov v slovenskom formáte a slovenská lokalizácia.

Užitočné plug-iny:

• Miranda IM indexer: plug-in pre Mirandu, ktorý sprístupní vybrané kontakty pre indexovanie v GD. Žiadna rýchlovka, mojich 100 tisíc správ to indexuje už niekoľko hodín.
  http://desktop.google.com/…randaim.html
  
• Gds Attachments for Outlook 2003: pridáva podporu pre indexovanie príloh e-mailových správ v Outlooku 2003.
   http://desktop.google.com/…chments.html
• Kolekcia Larryho indexerov: plug-iny pre indexovanie Gmailu, OpenOffice.org dokumentov a mIRC správ.
  http://www.trivex.net/
  

Surfovať s Firefoxom na webe je veľmi komfortné a rýchle. Záložky sú perfektná vec a vo Firefoxe 1.5 si budete môcť meniť ich poradie jednoduchým drag & drop štýlom. Používať záložky vo Firefoxe na notebooku je však utrpenie. Nepoužívam externú myš ani klávesnicu (skúste si ich dať na vysokoškolskú lavicu, ktorá je široká ako notebook…). A som zvyknutý používať touchpad.

Záložky vo Firefoxe však neobsahujú tlačidlo „Zavrieť“ „v sebe“. Toto tlačidlo je umiestnené až úplne vpravo na paneli so záložkami. Čo je dosť problém, pretože touchpad neobsahuje stredné tlačidlo, či koliesko a zatvárenie záložiek je z tohoto dôvodu veľmi zdĺhavé a otravné.

Túto situáciu rieši rozšírenie TabFX, ktoré pridáva na každú záložku tlačidlo na jej zavretie. Bohužial však toto rozšírenie používa škaredé šedé tlačidlo namiesto pekného červeného, ktoré má Firefox v základnej inštalácii 

Aktualizácia: vďaka za tip na Tab Mix Plus, choco. Toto rozšírenie je oveľa lepšie, ako TabFX a nie je nabobtnalé ako Tabbed Browsing.

Microsoft ponúka pre vývoj na platforme .NET sadu voľne dostupných nástrojov – Visual Studio Express. Tieto profesionálne IDE programy sú spolu s Express edíciou SQL Server-u 2005 zdarma! Po registrácii získate ešte viacej benefitov: zdarma môžete vo svojich aplikáciách používať 100 ikon od spoločnosti IconBuffet a až 250 obrázkov od spoločnosti corbis.

Medzi ďalšie benefity patria tzv. „Starter Kits“ – sady už hotových, ukážkových aplikácií, ktoré sa dajú jednoducho upravovať a dá sa z nich ľahko naučiť, ako by mal byť program napísaný.

Viacej informácií získate na stránkach:

• Microsoft Developers Network
• ASP.NET
• Coding 4 Fun

Prostredie .NET Framework podporuje len jednoduchú dedičnosť tried, čo odstraňuje veľa problémov spojených s polymorfnými triedami, ktoré dedia z viacerých tried. Tento nedostatok nahradzuje možnosť implementovať v triede neobmedzený počet rozhraní (interfaces).

Každá trieda implicitne dedí zo System.Object. Keď teda vytvoríte triedu, ktorá nededí zo žiadnej, kompilátor sám pridá dedenie zo System.Object.

class SimpleClass {
  int x;

  public int Value {
    get { return x; }
    set { this.x = value; }
  }
}

Trieda bude skompilovaná, akoby bolo definovaná takto:

class SimpleClass : System.Object {
  ...
}

Ak nejaká trieda dedí z inej, tak nutne musí získať metódy zo System.Object. Z tohoto dôvodu sú tiež v každej triede dostupné metódy ToString() alebo GetHashCode(). Je tiež možné si do typu Object uložiť akýkoľvek objekt.

Object o = new SimpleClass();
ArrayList al = new ArrayList(1);
al.Add(new SimpleClass()); // argument metódy Add je typu Object

Keď chceme pracovať presne s daným dátovým typom uloženým v type Object, je potrebné spraviť pretypovanie (boxing):

Object o = new SimpleClass();

SimpleClass sc = (SimpleClass)o;

V premennej o je uložený celý object typu SimpleClass, ale premenná je deklarovaná ako Object a teda cez ňu môžeme pristupovať iba k fieldom definovaným v type System.Object.

Po pretypovaní o na SimpleClass už môžeme pristupovať k všetkým fieldom zo SimpleClass.

Trochu viac sa dočítate v dokumente OOP – Boxing.doc. Dokumente je vo formáte Microsoft Word. Ak ho nemáte naišntalovaný, na zobrazenie dokumentu môžete použiť Word Viewer 2003, ktorý je zdarma.

Jaroslav MARTIN reagoval na svojom noie blogu na môj článok o IE platforme. Niektoré časti vyňal a okomentoval. A vyňal ich naozaj bravúrne:

Hneď v prvom odstavci sa autor dištancuje od praktík, ktoré sú súdruhovi Ficovi, spomenutému v minulom článku, vlastné: účelové vyňatie viet z kontextu a samá polopravda. Potom z toho vzniká taký mačkopes, ktorému sa nedá veriť. Uvážte sami:

V prvom a druhom odstavci píšem:

Od všadial je počuť výkriky pubertálnych nadčšencov, ktorí
zavrhujú najlepšiu platformu na Internete – Internet Explorer.
Microsoft počas vojny prehliadačov spravil z dnešného pohľadu chybu: orientoval sa na vývoj platformy, nie prehliadača…

Microsoft si uvedomil, že nestačí mať najlepšiu platformu na Internete, treba mať aj najlepší prehliadač. IE v súčastnosti nie je najlepší prehliadač, pretože v ňom nie je možné využívať mnoho skvelých prvkov z HTML alebo CSS.

Na čisto populistickom noie blogu sa však objavil iba výňatok z môjho textu, a to takýto (aj spolu s reakciou):

Microsoft si uvedomil, že nestačí mať najlepšiu platformu na Internete, treba mať aj najlepší prehliadač. Toto souvětí mě poněkud vykolejilo, neboť jsem zatím neslyšel o tom, že Microsoft distribuuje „nejlepší“ platformu na Internetu. Jen tak na okraj. Microsoft není linux, aby jste si ho jen tak (legálně) mohl stáhnout z Internetu.

V článku som jasne pomenoval, čo znamená „najlepšia platforma na Internete“ – je ňou Internet Explorer. Avšak jedna veta z článku je vyňatá z kontextu a účelovo používa na ďalšiu demagógiu:

Jen tak na okraj. Microsoft není linux, aby jste si ho jen tak (legálně) mohl stáhnout z Internetu.

Táto veta zase vykolajila mňa: aký súvis má IE platforma s distribúciu software cez Internet? Pán Jaroslav, pre vašu informáciu, každý držiteľ MSDN Subscription licencie má možnosť si stiahnuť software, za ktorý zaplatil, cez Internet.

Podobne je to s prehliadačom Netscape:

Tak předně pane kolego Netscape „ako taky nezmizol z povrchu Zeme“. Můžete se přesvědčit na http://www.netscape.com!

Nedajte sa zmiasť citáciou, pôvodný prehliadač Netscape naozaj vyhynul. Prehliadač (s rovnakým názvom) Netscape, ktorý existuje v súčastnosti, je program (napísaný ešte horšie ako IE), ktorý využíva na zobrazovanie stránok jadrá Gecko alebo Trident, čiže Mozillu alebo Internet Explorer. To, čo bolo v Netscape 4 a zobrazovalo stránky už vďaka bohu neexistuje.

Čo sa týka vytknutia

..keď stránka nie je validná, tiež je treba správne spracovávať XML menné priestory (čo ani Mozilla a jej XHTML jadro nevie!!!). Ani tady nemohu souhlasit. Je-li stránka nevalidní může tak akorát skočit do zdi. Webové standardy se buď dodržují a stránky se zobrazují správně a nebo se nedodržují a je to fuk.

Tu nájdeme konsenzus, ale musím to lopatistickejšie vysvetliť: Áno, je potrebné písať dokumenty podľa štandardov. Avšak žiaden software nie je bez chýb a existuje strašne veľa generátorov XHTML kódu, ktoré nepoužívajú XML generátor, ale len zliepajú texty k sebe. Teda niekedy sa stane, že výsledný dokument nie je validný. Alebo sa niekto pomýli pri písaní. Samozrejme, takýto nevalidný dokument by nemal byť zobrazený. Avšak, Jaroslav, nechcite, aby si ľudia čítali chybové hlášky typu „Document is not well formed.“. Však tomuto normálny človek nič nerozumie, ani keď to má nápisané v rodnom jazyku.

Preto je potrebné, aby prehliadač podporujúci XHTML dokumenty zobrazoval užívateľovi jednoduchú chybovú správu, ktorej porozumie a nie nejaký výpis obsahu registrov procesora (ľudia, ďzouk, OK? Nekameňujte ma za neho). A OC prehliadač by mal mať možnosť nastaviť si zobrazovanie „systémových chybových hlásení“ pre webdeveloperov, aby mohli odstrániť chyby vo svojom kóde. Obyčajným užívateľom sa však nemôžu zobrazovať napr. bledožlté stránky s výpisom chybného miesta v XML dokumente, aké teraz zobrazuje Mozilla. Treba spraviť niečo prívetivé: Prepáčte, ale tvorca stránky v nej spravil chybu a nemôže byť zobrazená. Skúste ho kontaktovať. Chcete zobraziť stránku aj napriek tomu, že obsahuje chyby (ktoré nie sú bezpečnostného charakteru)?

Už som na konci a skoro som zabudol: môj pôvodný článok bol o tom, že najlepšia platforma na Internete, teda Internet Explorer, je vynikajúca, ale nemá dobré vykreslovacie jadro. Ako prehliadač moderných stránok nie je použiteľný. A povedal som to:

IE v súčastnosti nie je najlepší prehliadač, pretože v ňom nie je možné využívať mnoho skvelých prvkov z HTML alebo CSS.

Jaroslavova reakcia na článok je však zase iba o tom, aké má IE zlé vykraslovacie jadro. A ja sa Vás pýtam: tvrdil som niekedy opak? Vaše názory môžete vyjadriť v už fungujúcich komentároch, ktoré sú zase už asi po desiaty krát v priebehu 2 mesiacov opravované. Nebojte, nikto sa ich už najbližšiu dobu nedotkne, takže komentujte!

Internet Explorer je najhorší… IE je to najväčšie zlo na zemi… IE je bla, bla, bla…

Od všadial je počuť výkriky pubertálnych nadčšencov, ktorí zavrhujú najlepšiu platformu na Internete – Internet Explorer. Microsoft počas vojny prehliadačov spravil z dnešného pohľadu chybu: orientoval sa na vývoj platformy, nie prehliadača, čiže si zaručil bezkonkurenčné postavenie v biznis oblasti. Súčasťou vývoja platformy bolo pridávania vlastných rozšírení do jadra prehliadača (možno by bolo lepšie povedať prehliadačového jadra) a často sa neriadil štandardmi. Ale zvíťazil na Netscapom, ktorý mal oveľa, oveľa väčšie prehrešky voči zaužívaným zvyklostiam na Internete (vtedy nikto na štandardy nepozeral) a keďže Netscape ako taký zmizol z povrchu Zeme, teraz to nikoho netrápi. Pritom vtedy vyhralo naozaj menšie zlo.

Microsoft si uvedomil, že nestačí mať najlepšiu platformu na Internete, treba mať aj najlepší prehliadač. IE v súčastnosti nie je najlepší prehliadač, pretože v ňom nie je možné využívať mnoho skvelých prvkov z HTML alebo CSS. Microsoft vždy vylepšoval svoje produkty na základe odozvy zákazníkov. Teraz mu však na krk dýcha aj Linux a z Microsoftu sa po týmto tlakom stalo jedno obrovské ucho, ktoré počúva, čo zákazníkom chýba v ich produktoch a jedno veľké oko, ktoré sleduje diskusné skupiny na stránke Microsoftu a aj na základe týchto podnetov vylepšuje svoj software a hardware.

Zamestnanci Microsoftu majú svoje vlastné blogy, z ktorých tiež čerpajú nápady a žiadosti o vylepšenie produktov.

Teda vývoj IE sa uberá smerom zlepšovania platformy aby bola aj prehliadačom .

V súčastnosti existujú stránky, ktoré inteligentným spôsobom predstavujú užívateľom zastralého Internet Exploreru 5.0 prechod na alternatívne prehliadače.

Existujú však aj demagogické stránky (ktoré akoby boli priamo dielom súdruha Fica) a tlačia ľuďom kaleráby do hlavy nehoráznym spôsobom:

Co je nejvtipnější? IE7 beta 1 má defaultně nastavenou domovskou stránku na http://noie.wz.cz/…zivat-ie.php www.microsoft.com, což nelze změnit. To by mě nějak zvlášť nepřekvapilo, kdyby stránka nehlásila chybu!!!

V čom je problém? Beta verzia prehliadača Internet Explorer 7 vôbec nemá nastavenú ako domovskú stránku adresu www.microsoft.com a domovskú stránku si samozrejme môžete zmeniť v Ovládacích paneloch v Možnosti Internetu. Na prvý pohľad je však vidieť kvalita stránky, z ktorej pochádzajú tieto demagogické výkryky: nie je povolené komentovanie (i keď sa jedná o „blog“).

A uvedený screenshot (z webblogu LaTrine) je z úplne iného kontextu, do akého ho dáva autor blogu NoIE.

K stávke o podpore XHTML v IE 7 (z článku IE7 beta 1 – zázrak se nekoná – nakonci…) sa nebudem vyjadrovať, dôvody nezahrnúť XHTML jadro do IE 7 boli jasne napísané na IEBlogu. A pritom podpora formátu XHTML nie je len o tom, že zrazu začnem spracovávať XML dokumenty. XML dokumenty musia byť validné a teda prehliadač sa musí vysporiadať s oznamom užívateľovi, keď stránka nie je validná, tiež je treba správne spracovávať XML menné priestory (čo ani Mozilla a jej XHTML jadro nevie!!!).

Podobné demagogické stránky len dehonestujú snahu normálnych ľudí ukázať ostatným, ktorý používajú staré prehliadače, že existuje aj niečo nové a čerstvé a že sa oplatí to používať. (A pritom si často stačí otvoriť Windows Update a prejsť na najnovšiu Internet Explorer 6 platformu).

A v čom je IE horší/lepší v tabbed browsingu? Môžete mať všetky jeho okná na lište, môžete ich mať zoskupené na lište (vo Windows XP) alebo používať záložkové prehliadanie (pomocou Maxtonu, MSN toolbaru a iných plug-inov). Nie je pravda, že IE nemá, či nepodporuje záložkové prehliadanie (tabbed browsing), IE má dokonca 3 verzie, ktoré môžete skombinovať a naplno tak prispôsobiť surfovanie svojim potrebám. Avšak až od verzie 7 ho bude mať ako štandardnú súčasť.

Čo dodať na záver? „Pochválen buď Vývojový Tím Microsoftu, na veky vekov. Amen.“

Aktualizácia: Jaroslav MARTIN reagoval na tento článok na svojom noie blogu: Reakce na dopis od J. Izso – 04/11/2005

Zaujímavou novinkou v Office 12 bude vylepšená verzia Smart Tags pre prácu s textom. Smart Tag („inteligentná značka“) je prvok, ktorý sa zobrazí nad časťou dokumentu, ktorú Office upravil (zmena veľkosti písmena, automatické odrážky…) a umožňuje rýchlo vrátiť akciu späť, alebo pristúpiť k dialógovému oknu (napr. pre nastavenie formátu odrážok).

MiniBar je časť UI, ktorý sa zobrazí pri označení textu a obsahuje prvky pre formátovanie textu. Najprv je priesvitný a pohybom myši k nemu sa zviditeľňuje, naopak posunutím kurzora od neho sa skryje. (Pozrite si video ukážku efektu skrývania, WMV, 982KB).

Nové, veľmi radikálne zmeny vzhľadu produktov Office prinášajú s užívateľským rozhraním prispôsobeným na často vykonávanú prácu („results oriented design“) aj veľmi zaujímavé nové zjednodušujúce funkcie (ktoré OpenOffice.org skopírouje do jedného roka).

Pozrite si, ako vyzeral MS Word 1.0 až Word 97.

Vytvorte novú správu a zobrazte si okno Options. Tu záleží na tom, či používate ako editor e-mailov Word alebo Outlook. Ak Word, tak tlačidlo Options… nájdete na nástrojovej lište, ak používate Outlook ako editor, buď máte ikonku na nástrojovej lište, alebo použite menu View > Options….

Kliknite na Security Settings… a v dialógovom okne „Security properties“ vyberte vytvorené bezpečnostné nastavenie, alebo použite Change Settings… a vytvorte si nové nastavenie. Ako kryptografický formát použite S/MIME a zvoľte si certifikáty slúžiacie pre podpísanie a pre zašifrovanie správy.

V okne „Security Properties“ zaškrtnite „Add digital signature to this message“. Ak chcete od príjemcu (človeka, ktorému posielate správu) dostať návratku o overení e-mailov, zaškrtnite aj „Request S/MIME receipt for this message“. Ak príjemca používa Microsoft Outlook, príde vám do schránky S/MIME návratka podpísaná príjemcovým verejným certifikátom.

Outlook nezobrazuje podpísané alebo šifrované správy v „Reading Pane“ (Tabla na čítanie), kým správu neotvoríte do nového okna.

Ak vydavateľ (CA) nie je dôveryhodný – jeho certifikát nie je v úložisku certifikátov Internet Exploreru pod položkou „Trusted Root Certification Authorities“ (Dôveryhodné koreňové certifikačné autority), príchodziu návratku bude Outlook zobrazovať ako chybnú.

Otvorte návratku, kliknite na (vpravo) a kliknite na poslednú položku v hierarchickom zozname („Signer: meno odosielateľa“). Tlačidlo Trust Certificate Authority… (Dôverovať certifikačnej autorite…) by malo byť funkčné. Kliknite na neho. Uvidíte názov CA a môžete si pozrieť jej certifikát. Ak CA dôverujete, kliknite na Trust. Certifikát CA sa pridá do vášho úložiska dôveryhodných CA a hierarchický zoznam by mal mať ako ikonky zelené fajočky. Text návrtky sa zmení – bude obsahovať potvrdenie o správnosti kryptografického overenia správy.

Ak vyžadujete, aby príjemca vám vždy odoslal návratku o overení správy, môžete si to nastaviť v Tools > Options… > Security > [x] Request S/MIME receipt for all S/MIME messages. Na záložke Security si tiež môžete nastaviť (Settings…) východzie certifikáty a algoritmy pre podpis a šifrovanie správy.

Získanie certifikátu

Najprv sa musíte zaregistrovať do služby Thawte Personal E-mail Certificates. Thawte zadarmo vydáva e-mailové certifikáty na dobu jedného roku, ktoré obsahujú meno „Thwate Freemail Member“ a vašu e-mailovú adresu.

Pri inštalácii postupujte podľa pokynov na Thawte.

Osobný certifikát, ktorý sa dá použiť aj na komunikáciu s verejnou správou, si môžete objednať za poplatok približne 600 Sk/rok u niektorej zo slovenských certifikačných autorít.

Formát Atom 0.3 je označovaný za „prekonaný“ (deprecated). Jeho nasledovníkom je Atom 1.0. Niektoré programy (blogovacie nástroje, CMS, Atom čítačky) už podporujú zdroje syndikované v tomto formáte. Ak máte vlastný systém, budete musieť implementovať tieto zmeny:

Zmeny v elementoch

Element feed

Z koreňového elementu feed bol odstránený atribút version a nový menný priestor (namespace) je pre Atom 1.0 http://www.w3.org/2005/Atom. Verzie formátu bude odteraz určovať menný priestor (atribút xmlns="").

Element id

Element <id> je povinný v každom elemente <feed> a <entry>. Jeho hodnota musí jednoznačne a globálne unikátne identifikovať zdroj (<feed>) alebo záznam (<entry>).

Návod ako správne vytvoriť ID popísal Mark Pilgrim v článku How to make a good ID in Atom.

Redakčný systém Textpattern generuje unikátny identifikátor tak­to:

$uid = md5(uniqid(rand(),true));

Tento identifikátor článku je uložený do databázy a je nemenný. Pri generovaní Atom súboru sa načíta z databázy a vytvorí sa tag: URI, ktorý obsahuje názov stránky (prípadne e-mail), čas, identifikátor blogu a identifikátor článku:

$tag = 'tag:'.$mail_or_domain.','.$feed_time.':'.$blog_uid.'/'.$uid;

<id> zdroja obsahuje iba identifikátor blogu a prípadne názov sekcie alebo kategórie (oddelené lomítkom /).

Určenie kategórií

Nový element <category> obsahuje kategórie článoku. Je možné ho použiť aj viackrát v jednom zázname <entry>. Názov kategórie sa uvádza v atribúte term="". Je možné určiť aj schému (scheme="") alebo štítok (label="") kategórie. Špecifikácia je celkom voľná v definovaní prípustných hodnôt týchto atribútov.

<category term="recepty" />
<category term="healthy-food" scheme="http://www.kucharka.sk/schema/" label="Zdravá výživa" />

Autori článku

Jeden záznam môže obsah len jediný element <author>. Ak článok písali viacerí autori, je potrebné mená ďalších uviesť v elementoch <contributor>.

Nové určovanie typu obsahu elementu/odkazu

Atom 0.3 používal na definovanie typu obsahu atribúty type="" a mode="". Atribút mode="" je zo špecifikácie Atom 1.0 odstránený a hodnota atribútu type="" sa mierne mení.

Atribút type="" môže obsahovať hodnoty text, html alebo xhtml. V elemente <content> môže tento atribút obsahovať aj MIME typ obsahu.

Referencia: The Atom Syndication Format.

Článok je napísaný na základe Moving from Atom 0.3 to 1.0.

Gmail s nastaveným jazykom na „English US“ prináša viacej funkcií, ako v iných jazykoch. Výťah z funkcií, ktoré sú dostupné pre angličtinu:

• nastaviteľné adresy odosielateľa,
• Kontakty sú modré, nie oranžové,
• funkcia Web Clips – RSS čítačka podľa Google.

Funkcia „Web Clips“ je zatiaľ dostupná len pre užívateľov s novým kontom. Moje ani OttYho rok staré konto nemajú Web Clips dostupné. Google zrejme sprístupní túto funkciu užívateľom postupne, ako to spravil pri zvyšovaní mailového priestoru a iných funkciách.

Via Google ako RSS čítačka, OttY@page